Ja poviem áno,
áno ukáže nie,
nie sa do nikdy začarí,
možno tu stenu prevalí.
Kráčam a krok klopká na noc dlážke,
dlážka zastoná a ťažšie vydýchne,
stopy zanechali bremeno,
záťaž na chrbte hopká,
údeľ zaznačil úder závitov,
povolí sa matica a to krásne prchá,
letí vzduchom, nemá padák,
padá dole a niek mu požičal krídla,
sadol na zem, naraz prudký náraz,
svetlo pred ním a vidieť lúče,
jas v ňom, v tebe, vo mne,
ozvem sa a poviem, prežila som čas.
Dobu, ktorá mi vrátila dýchanie.
Nádych, výdych ako učebnica o bábätku,
spolu búvať ako znamenie rozbaliť niť života hladkú..
Komentáre