Víchor ženie naše životy,
z každodennej samoty,
s láskou si ruky podáva,
s otázkou si tá pravá?
Odpoveďou sladké chvíle,
tie čo v hlave mám,
silno jemne podmanivé,
vtedy keď sám zaspávam.
Uteká nám čas,
však život krátky je,
nech stretáme sa zas,
vášeň pocit pokryje.
Veľa veľa mesiacov,
bezprostredných splnov,
pri nich ti vždy povedať,
od srdca rád ťa mať.
Nech toto vyznanie,
ľady roztápa,
tvorí obnoví súznenie
keď sa láska potápa.
...myšlienkové zásobníky...
12.12.2007 10:57:00
Komentáre